DENNÍČEK...neuveríš

Som späť. Po toľkých rokoch som Ťa opäť oprášila.

Spísanie dvoch strán a ich následné vytrhnutie, boli len moje márne pokusy o detské denníkovské veľdielo. Moja povaha - spraviť všetko dokonale - mi nedovolila tam nechať vady písania bez povšimnutia. Nielen štylistické. Ale hlavne tie včera fantasticky humorné vety, mi na druhý deň už tak fantasticky nepripadali :). Už nemám, čo trhať v dnešnej virtuálnej dobe.  Aj keď... stále je tu riziko vymazania...Nie neboj sa, už som veľké dievča a stojím si za svojím slovom, či? :) Tak teda denníček počúvaj, neuveríš...

MÁJ - JÚN 2016

Barlaté historky 

Po dvoch mesiacoch nosenia bariel sa viem /aspoň sčasti/ vžiť do života hendikepovaných ľudí. Na posúdenie, ako sa takýto ľudia cítia, mi tie dva mesiace stačili tak akurát. Pohľady. Otázky /milióny/. Úškrny. Úsmevy.

Existuje niekoľko tipov ľudí a ich jedinečný spôsob, akým reagujú na „tých odlišných“. Keďže som ešte stále barlatá, tak sa ešte prikmotrujem ku skupinke s nálepkou "rozdielni" :) Preto budem, denníček môj, hovoriť v množnom čísle – my :) A k tomu pridávam odkaz smerujúci k zastavujúcim a pýtajúcim sa ľuďom. Ale sám dobre vieš ako to je...Tie najlepšie hlášky človeka vždy napadnú až po funuse. A potom premýšľame, čo sme mali v danej chvíli povedať... Tie vety sú trefné, vtipné a výstižné. Sme na seba hrdí, ako sme ich zosmolili. Ale sú bez poslucháča a tak strácajú na svojej dôležitosti. Ja ich môžem takto pyšne porozprávať aspoň Tebe, denníček. Ešteže Ťa mám. Inak by tie skvosty zapadli prachom :)

 1. skupinou sú VYTREŠTENÍ

Ľudia /?/, ktorí na nás vyvalia oči ako na nejaké desivé monštrum z ranného detstva, ktoré im bralo pokojný spánok. Keby sa v tej chvíli vidia v zrkadle, tak si radšej nosia nádobku. Pre istotu. Ak by im náhodou niektoré oko vypadlo. Nie sú škodní. Len ten pohľad je nepochopiteľný. /Takýchto pohľadov si každý za svoj život užijeme niekoľko. Po určitých nevydarených pokusoch zakryť naše nedostatky - chrípková opuchnutá tvár napatlaná make-upom či tvrdohlavé odmietanie povianočnej prekypujúcej krásy narvanej do úzkych šiat./ Pýtam sa ale, čo je na barlách odpudzujúce ? Že by bol príčinou človek visiaci na nich? Ťažko. Je to proste odpor ľudí, ktorých oberáme o ich „vzácny“ čas. Pretože brzdíme premávku, chodcov, výťah. Hendikep je niečo, čo nám bráni žiť naplno - pri pohybe, vykonávaní činností,..Takéto škatuľkovanie je totálne zbytočné. Ja som prežila každý deň chôdze o barlách omnoho intenzívnejšie ako ostatní okolo pobehujúci. 

Odkaz pre vytreštených (čumilov) 

 Vieme, že sme inakší...Nepotrebujeme to potvrdiť.  Váš odpor a zdesenie, že sa vôbec takýto človek niekam trepe, znepokojuje len Vás. Vodiči - minútu počkajte aj po naskočení červenej, chodci – vy nás môžete bez problémov obísť a výťah ponechajte „barlatým“. Pokiaľ ani vy nemôžete ísť pešo, tak patríte k nám. V tom prípade len zatĺkate vytrešteným pohľadom, že aj vy ste brzdičmi premávky.

2. /desivejšou/ skupinou sú ZÁVISTLIVÍ

Čudné? Hej, na začiatku aj mne bolo. Ale oni existujú. Tvory, ktoré popierajú náš dlhodobý chorobný zdravotný stav. Myslia si, že len simulujeme, aby sme boli zaujímaví. Prečo ich to vôbec napadá? Keď sa v miestnosti zjaví ubolená dušička nesúca si svoje trampoty z nehody so sebou...s baťohom na chrbte zhadzujúca predmety v miestnosti...vtedy precitne aj to najtvrdšie srdce /Okrem prípadu vytrešteného. Ten si v kúte pokyvkáva hlavou zo strany na stranu a premýšľa o spísaní kódexu obmedzovania priestoru a zdržovania nadchádzajúcich udalostí/. Tým stredobodom pozornosti chcú byť oni sami. Vedia, že za ten čas, čo sme si my „váľali“ šunky a každý nás obskakoval, oni museli tvrdo pracovať a starať sa o domácnosť. Ležanie celý deň v posteli a bezmocnosť čokoľvek urobiť, tým hlavám dubovým, príde asi ako oddych. Ten, ktorý im chýba a zaslúžili by si ho viac než ktokoľvek iný. 

Perly medzi korálikmi

 „Odhoď tú barlu, už je to trápne. Nekrivkaj toľko, lebo ťa začnem už asi fakt ľutovať. Bóže, to ako dlho ešte? To sa ti tak dlho hojí? Však ja som mala to isté a po týždni som behala. Niekomu sa to zapáčilo.“ Neviem si vybrať, ktorý z dôvodov ma presvedčil nosiť barle tak dlho. Žeby mozole na rukách, skackanie po schodoch, neúmerné potenie alebo hodinové túry do obchodu?

Skvosty závistlivých sú bežné aj v každodennom živote. Napríklad taký radostný beh: „Zase beháš? A ako to že nemáš 50 kilov, keď toľko beháš? A zabehneš aj viac ako 4 kilometre? To sa ti chce?“ ... Nie, ja proste behám len preto, aby ste sa ma na to opýtali ... Veď viete, ak sa náhodou stretneme na ulici.

Kto závidí, ten vždy prehrá. Aj keď behá na dvoch nohách a je rýchlejší ako ja teraz. Môj pád prišiel na zavolanie, aby som spomalila a začala sa ľúbiť. Pád závistlivých si vypýta väčšiu daň ako moje potrhané väzy – samota, sebaľútosť, vtieravé myšlienky o súperení a ponižovaní ostatných po celý život. 

Odkaz pre závistlivých 

 Namiesto hnevu na (ne)úspechy iných, začnite pracovať na sebe a svojom úspechu. Ak to nejde, tak si nájdite koníček, partnera, priateľov – a závisť odíde sama. Popri láske už nebude pre ňu miesto.

3. skupinu tvoria PRAGMATICKÍ

                                   

               „Ale, ale, zarábame na životnej poistke?"

  "Nechcelo sa nám do práce? 

  "Dovolenkujeme?“ 

Úžitkoví majstri sú praktickí, vecní a vyňuchajú aj ten najmenší závan peňazí a finančnej výhody aj z biednej situácie.

Odkaz pre pragmatických

Peniaze neničia charakter. Ako sa vraví, len ho odkrývajú. 

4. skupinu ZDVORILÍ

 Táto skupinka zahŕňa zastavujúcich sa známych, ktorých sme dlhšiu dobu nevideli. Ľudí, čo nás poznajú a chcú vedieť, ako sa nám to len preboha mohlo stať.

„Cvičenie? A čo si robila? A ako presne si skočila? A to dá? Až potrhané? Aj musíš do práce? Preplatia ti PNku? Potí sa ti noha v tej ortéze? Sú ťažké tie barle?“ Zvláštnejšie myšlienkové pochody u inej skupiny nenájdeme. Chcú to vedieť zo zvedavosti, klebetnosti, alebo zdvorilosti? Netušiac, akú otázku položiť - „No tak rozmýšľaj, na čo sa spýtať. Lebo príde trápne ticho,“  im príde akákoľvek blbina lepšia ako nič.

Odkaz pre zdvorilých 

Ďakujeme za opýtanie. Máme sa fajn :D.

5. skupinka sú MILÍ

 Milí ľudia sú všade naokolo. V obchode. V práci. Na ulici. V kostole. V škole. V bare. V autobuse. Na zastávke. Na ceste. Títo nás nepoznajú. Nemusia k nám byť zdvorilí. Nevedia, kto sme. Ako sa nám to stalo. Ale spýtajú sa, lebo to chcú vedieť. Sú to empatickí ľudia. Možno si prežili niečo podobné.  Alebo majú proste len radi ľudí. Sú otvorení a priateľskí. Darujú nám úsmev, milé slovo, gesto, pomocnú ruku (doslova) a veľavravný pohľad „To bude dobré“.

Odkaz pre milých 

 Radostný úsmev na oplátku. Veľká vďaka. Na svete je mnoho skvelých ľudí a nik ma nepresvedčí o opaku. Ja ich stretám každý deň. Pozerajme a usmievajme sa okolo seba, keď kráčame ulicou. Dnes už za bezdôvodný smiech a úsmev nezatvárajú do blázincov. Keby náhodou hej, tak pamätaj denníček, že som Ťa mala rada :). Vlastne všetkých. Tak im to odkáž, prosím Ťa. 

A nakoniec 6. zastupujú MILUJÚCI 

Áno, to sú tí naši. Ktorí nás milujú aj šmotlajúcich sa popod nohy. Naša rodina, partneri, priatelia, deti...Všetky bytosti, ktoré nám dávajú lásku nielen počas pekných životných chvíľ, ale aj počas choroby, zármutku a krízy. 

Odkaz pre milujúcich 

Aj my Vás milujeme. 

Nevýhody barlatej chôdze si vieš asi predstaviť...

Čo ale výhody?

5 minút slávy -  Všade nás zastavujú, chcú sa s nami rozprávať, otvárajú nám dvere...treba si len odmyslieť barle a pocit celebritnej slávy je hneď na svete. Odkedy som späť v civilizácii, barle-nebarle – dámou za každej okolnosti. Veď vieš, celebrita nikdy nevie, kde koho stretne :)

All inclusive – Všetci nás obskakujú, nosia jedlo, kávičky, kupujú maličkosti pre potešenie...

“Neblázni. Fakt ešte nemôžem stúpať na tú nohu. Nevymýšľam si, prisahám :)“

Žiadny deadline - Neočakáva sa od nás 100%-ný výkon. Proste robíme toľko, čo zvládame. „Odovzdať do 30teho tohto mesiaca!!! Aháa barle vravíte, no dobre tak, ale čím skôr by bolo dobre...Veď, keď budete schopná.“

Prednostné právo - Nemusíme žiadať o miesto na sedenie v autobusi, úpenlivo hypnotizovať premávku v snahe o jej zastavenie, vysvetľovať naše oneskorenie šéfovi. Viem sa vžiť do pocitov gravidnej ženy v neskoršom štádiu tehotenstva, na ktorú hľadia so súcitným pohľadom: „V tomto teple to musí byť drina.“

Zdroj obrázka:

https://www.pexels.com/photo/blank-paper-with-pen-and-coffee-cup-on-wood-table-6357/