Zabudli na ňu...

Prvý  proste zabudol. A ostatní sa k nemu „len“ pridali. Keď ich bolo príliš veľa, zoradili sa a kráčali v radoch za sebou. 

Spokojne si pradúci zástup páchnucej človečiny, s plnými batohmi jagavého zlata, ukrutnej moci a pochabej slávy, slepo nasledoval svoje temné duše. Stádo, ktoré nechce vidieť. Obraz dnešného sveta, ktorý na ňu zabudol... 

Spomenie si ešte niekedy? 

Keď raz budem VEĽKÁ, budem pani UČITEĽKA...

Tvoje prianie mi je rozkazom. Cveng! A tak si stojím pred tabuľou. Ale už to nie je tá drevená zbytková doska z ocinovej dielne. Čmáranie s klasickou kriedou sa zmenilo na modernejšiu verziu fixka verzus magnetická tabuľa. Fialový učiteľský zápisník, zahrňujúci najobľúbenejšiu a najdôležitejšiu položku ´Poznámky´, vymenila zase tlačená verzia A4-kovej formy dochádzky pre vysokoškolských študentov. Všetko ostatné ostalo. Môj priateľský veselý úsmev venovaný triede, počet otázok: 998, počet odpovedí: 0 .... V hre na prísnu ale usmievavú pani učiteľku s plyšovými žiakmi v triede, mi  ticho dotvárali hlasy detskej bujnej fantázie. V dnešnej podobe učiteľovania je tam proste len TO ticho :)

MOJI RODIČIA „NAŠI“

Už vo chvíli, keď som ako bábätko spadla z bocianovho batôžku priamo do ich náručia, darovali mi niečo vzácne. De facto nám - mne a môjmu veľkému bračekovi. Vraví sa jej LÁSKA.  

A vďaka ich láske sme tým, kým sme.  Spokojnými a vyrovnanými ľuďmi, ktorí ju po celé roky nielen dostávajú, ale aj šíria ďalej. Pretože ak jej v detstve dostaneme dostatok, nemusíme si ju šetriť na horšie časy. Naša mentálna sloboda je darom od našich milujúcich rodičov, ktorí nás ľúbia láskou tak čistou a krásnou.  

Príhody jedného motovidla II.

Príbehy jedného motovidla by som vedela písať donekonečna. Teraz som si však pospomínala na školské časy

Bola som typickým okuliarnatým bifľošom sediacim v prvej lavici. Napriek tomu som však čímsi vyčnievala z davu...

Príhody jedného motovidla I.

Denníček ahoj,

predstavujem ti môj bicykel vytiahnutý zo zabudnutia. Teda toto nie je konkrétne on. Ale určite by tak vyzeral. Našťastie som ho darovala do vienka niekomu, komu robil po celé roky radosť. Inak by zhrdzavel, ako moja schopnosť bicyklovať sa. 

Že vraj TO NIKDY NEZABUDNEŠ. 

Pche. To určite. Poznáš ľudí, ktorí spadnú aj na rovnej zemi? Tak to som celá ja. Som taký nemehlovský typ. Ja som s tým vyrovnaná. A či ostatní? No museli :) 

DOMÁCE jahodovo - banánové NANUKY

Tento recept som chcela vyskúšať už len kvôli tým krásne vyzerajúcim formičkám na nanuky. Je to také milé a pekné. Kombinácia 

banán - jahoda 

nikdy nesklame :)

SAMOTKA

Denníček, serus...

Dva týždne som bývala u našich. Oni si odleteli za veľkú mláku a ja som si gazdovala. Sama. Vedci tvrdia, že samota je tichým zabijakom. Nazývajú ju dokonca epidémiou dnešnej doby. Z dlhodobého hľadiska určite súhlasím. 

Niektorí ľudia sa dokonca cítia osamelo aj v kruhu rodiny a priateľov. Ak sa necítia byť ľúbenými. Krátkodobá samotka však môže padnúť na úžitok. Tú som si užila naplno. Neskorý nástup do postele, žiadne povinné pranie, upratovanie, ticho a sloboda. Tie 2 týždne boli regenerujúce a dostačujúce. Potom prišla už túžba po večernom rozhovore, dotyku a smiechu s ľudskou bytosťou.