utorok 8. januára 2019

Dokážeme žiť?

Keď som si v mobilnom aparáte prečítala jeho slová o dnešnom skazenom a zaslepenom svete, nevedela som, či sa priečiť alebo radšej hneď pritakať. „Ľudia v tomto svete vidia iba seba. Svet pre svoje zlo nemá nárok na dobro, a preto je na konci púte. Nezištná pomoc už dávno neexistuje, všetko je len o ukazovaní a dokazovaní svojej malosti,“ povedal skôr s presvedčením, než zármutkom. Protirečila som mu. Nie, svet predsa ešte úplne nezhasol. Poznám ich veľa. Ľudí dobrej vôle, ktorí pomáhajú bez potreby ukazovania sa a  verejného ocenenia. On - ten, ktorý prestal veriť, má za sebou ťažký osud, veľa životných skúšok, ktoré ho postretli a v neposlednom rade riadnu spŕšku zdravotných komplikácií a sklamaní. „Musí to mať neskutočne ťažké,“ so smútkom v  srdci a leskom v očiach som premýšľajúc o jeho slovách, odložila ten diabolsky blikajúci nástroj vedľa seba. Dodnes blúdi mojou mysľou ako ten usmiaty kučeravý mladík s nádejou v duši a iskrou v očiach, radostne pobehujúci na slnkom zaliatom poli plnom zlatých utešených slnečníc.

Keď sa pozerám svetu do očí ja, vidím to zlo, ktoré berie skutočný život bežným smrteľníkom v podobe potreby lipnutia na dokonalom statuse svojej maličkosti v imaginárnom svete, zahľadenosti do seba a neochote vnímať skutočnú krásu sveta, ktorá nám tu ostala. 


Mať dokonalý status vo virtuálnom svete

Veľká nástenka plná krásnych obrázkov a prázdnych rečí. Aj tak by sa dala popísať skutočná realita obrazu dnešnej doby. Napriek tejto chorobne závislej potreby ukázať sa svetu v čo najkrajšom a najjagavejšom svetle verím, že ľudstvo má stále nádej. Nádej, že bude raz opäť znovu žiť. 

Prvotný opojný pocit uznania ... 

Keď sa spustila vlna modrej sociálnej siete a stala sa neohroziteľnou jednotkou na trhu, bola som medzi poslednými, ktorí okúsili jej čaro. Spoločné správy, verejné príspevky s ešte verejnejším komentovaním prinášali zábavu na dlhé hodiny čakajúc na oslobodzujúce pípnutie. Bez nátlaku priznávam, že som jeho pôvabu spočiatku podľahla aj ja. Bolo to neuveriteľné, ako každý chválil a komentoval moju na míle vzdialenú pubertálnu podobizeň na stupnici úrovne skrášlenia s číslom 5. Štíhlejšia a krajšia verzia môjho ja s belavo žiarivým úsmevom sa hneď po pár úpravách ligotala spolu s ďalšími vyškerenými tvárami mojich „priateľov“ na nástenke. 

... nám prerastá cez hlavu ...

Keď som však neskôr blúdila, v tých časoch jednou z najobľúbenejších sociálnych sietí, postupne som zistila, že potreba ukázať sa siaha u ostatných spolunástenkárov omnoho ďalej. Postovanie jedinečných a originálnych darčekov od svojej najdrahšej lásenky, dokonale sa ligotajúcich vianočných stromčekov, drahých výletov od rodného Slovenska až po exotické krajiny, spolovice odrezaných nôh vynímajúcich sa pri luxusnom bazéne či na lehátku pri mori, spojených rúk milencov na očarujúcich miestach, prvotriednych outfitov dám s bezchybným make-upom „náhodne“ zachytených v tých najnečakanejších životných situáciách a v neposlednom rade tých najchutnejšie uvarených jedál ako pochvala svojej či šéfkuchárovej zručnosti. Po piatom zverejnenom jedle od jednej osoby v jeden deň som začína uvažovať, kde nastala chyba. Či táto vada má aj svoje pomenovanie, alebo je to proste fakt „in“. Viackrát sa mi dostalo do uší, že v súčasnosti sú trendy nové modernejšie formy sociálneho spájania ľudí, ktoré svojim používateľom umožňujú zdieľanie parádnych fotografií. Kto žije len skrz modrej sociálnej siete – nie je v obraze o „skutočnej realite“ súčasného svetského žitia. 








Puberta pominula a ja zisťujem, že virtuálna realita sa stala pre mnohých ľudí omnoho dôležitejšou súčasťou ich životov, ako je bytie samotné.



#pretožetotoježivot#napísaťčonajviachaštag#nechvidia#puknúodzávisti#



... ak je náš zámer nesprávny

Chyba nie je v samotnom zdieľaní svojich myšlienok, fotiek či príbehov zo svojho života. Sociálne siete slúžia aj vyšším cieľom – ponúkajú ľuďom veľa prospešných informácií, dobre mienených rád, znalostí, zručností v podobe článkov, fotiek, videí či odkazov, ktoré dokážu pomôcť cieľovej skupine ľudí a v neposlednom rade slúžia aj k spájaniu a nadväzovaniu kontaktov s blízkymi osobami. Avšak ozajstnou ničivou chybou je, keď sa z nás stanú túžobne očakávajúci otroci, či budeme lepší a krajší než tí druhí, ktorí určite puknú závisťou, keď našu umelo vytvorenú „dokonalosť“ zočia.  Vtedy sociálne siete zahubia naše vnútro a namiesto radosti z viacnásobnej pochvaly od spolučakateľov na palce hore či srdiečka, prinášajú len prázdnotu duše.


Zahľadenosť do seba

Pokora, nezištná pomoc a láska.. By mali byť slová sprevádzajúce každodenný krok naplneného človeka. V dnešnej dobe sa však častejšie učíme skloňovať iné slovíčka. Ego. Pýcha. Moc. 
Tie, ktoré nám prinášajú vnútorný nepokoj a zármutok. Stránime sa ľudí, staviame si kariérne vzdušné zámky, hľadíme si svojho a radšej sa nepýtame. Veď oni aj tak odídu, majú predsa svojich blízkych na to, aby ich vypočuli, povzbudili, popriali pekného slova.

Pritom je to také jednoduché

Stačí odlepiť zrak od displeja a usmiať sa na  okoloidúceho neznámeho, pochváliť účes zmorenej predavačke po celodennej šichte, pozdraviť poskakujúce radostné dieťa či prihovoriť sa spolusediacej dáme v rokoch o trampotách spojených s kalamitnými predpoveďami počasia. Znie to možno banálne či desivo odpudzujúco. Prečo by sme to vlastne mali robiť? Veď náš čas je predsa tak vzácny. A to je presne ono – čas je tak vzácny. Každý z nás už zažil ten príjemný hrejivý pocit, keď sa nám niekto neznámy milo prihovorí, pochváli náš zovňajšok či sa vrúcne na nás usmeje. Takáto srdečná spontánnosť zaberie len zlomok nášho drahocenného času, ale prinesie svetu bezprostrednú radosť.


Neochota vnímať skutočnú krásu sveta

Napriek tomu, že si kopíme na hromádku plastové skladiská, žmýchame a ničíme matku prírodu svojou túžbou po hmotných statkoch, ona stále žije. Zatiaľ. A ak sa lepšie prizrieme, zistíme, že je krásna. Stačí sa zastaviť a obzrieť sa po okolitej krajine pri prechádzke zasneženou, kvitnúcou či slnkom zaliatou krajinou, ktorej ozdravujúcu krásu vdýchneme na jeden dúšok do svojho srdca. Tie ostatné nádychy nám potom očistia naše vnútro a prevetrajú myseľ. 








Zdroje obrázkov:
<a href="https://www.freepik.com/free-photos-vectors/abstract">Abstract image created by Jcomp - Freepik.com</a>
  


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára